Nemusíme isť však ďaleko do iného kraja, stačí zájsť o pár obcí ďalej a hneď spozorujeme rozdiely. Pre obyvateľov Kardošovej Viesky, časti Domaniža je sviatok svätého Mikuláša vždy výnimočný. Zatiaľ v meste Mikuláša vídame 6. decembra, na tejto dedine je to vždy o deň skôr. V Mikulášskej družine vždy chýba Anjel a nahrádza ho smrtka. Tá symbolizuje zimné obdobie, kedy v minulosti umieralo mnoho detí. A preto pri návšteve domov smrť od seba ľudia odháňajú. Čertov tu taktiež nájdeme úplne iných. Nie sú to len pomaľované tváre so svietiacimi rohami, ale sú to masky z kožušín, vlasmi z konopných vlákien a malé zvončeky nahrádzajú veľké zvonce. Zvuk zvoncov a pohľad na strašidelné masky naháňajú husiu kožu nie len deťom ale tiež aj dospelým. S chystaním sa začne vždy ráno, kedy si Mikulášska družina pripravuje miestnu klubovňu. Okolo piatej hodiny popoludní začnú behať od domu k domu. Ľudia ich vždy s radosťou privítajú.          

V košíku Mikuláš so sebou nosí samozrejme cukríky a orechy. Aby deti niečo dostali, musia sa najskôr prežehnať a povedať básničku.  

Masky sa dedia z generácie na generáciu. Sú staré okolo 50 až 60 rokov. Fotiť si ich pred niekoľkými rokmi prišli totižto až do nemeckého časopisu.

Najväčším strašiakom pre všetky deti je však to, že ich čerti unesú na miestny cintorín.